Indická princezná

Skutočný príbeh princeznej z Kapurthaly

O titule

Sedemnásťročná Španielka sediaca na chrbte prepychovo vystrojeného slona vstúpila 28. januára 1908 do malého mestečka na severe Indie. Ľud ju vrelo vítal na uliciach a vzdával pokornú úctu novej princeznej s pleťou bielou ako sneh Himalájí. Bolo to ako v rozprávke. A rozprávková bola aj svadba Andalúzanky Aniti Delgadovej s bohatým maharadžom z Kapurthaly. Takto sa začal veľký príbeh lásky a zrady a takmer na dve desaťročia sa zapísal do srdca koloniálnej Indie, ktorá stála pred svojím zánikom.
Javier Moro malebne vyrozprával pravdivý príbeh španielskej tanečnice Anity Delgadovej, ktorá sa vydala za bohatého maharadžu z Kapurthaly, odišla s ním žiť do Indie a prevzala na seba všetky povinnosti pravej indickej maharaní. Nikdy však neprestala žiť medzi dvoma svetmi, rovnako ako jej manžel, ktorý obdivoval európsku kultúru a na svoju dobu mal moderné zmýšľanie. Aj keď sa Anita nikdy nestala súčasťou háremu a užívala si privilégiá zbožňovanej manželky, vzdelanej a nesmierne obdivovanej svojím manželom, jej rozprávkový príbeh sa skončil fiaskom a stal sa najznámejším škandálom v Indii za čias novodobej anglickej kolonizácie. Anita sa po osemnástich rokoch života v milovanej Indii vrátila zničená a potupená do Španielska. Ani tu však jej život neupadol do koľají stereotypu a bol naďalej búrlivý.

Ukážka

Radža čoraz väčšmi túžil po luxuse. Akoby si honosnou nádherou chcel vynahradiť to, že vládne malému štátu. Na nebesky modrý turban, ktorým sa pýšili členovia jeho gardy, zladený s blankytne modrým kabátom uniforiem a postriebrenými chlopňami, pridal na počesť francúzskej armádnej flotily ešte červený brmbolec. Hrdí sikhskí bojovníci v tejto chvíli sprevádzali ulicami Kapurthaly koč, v ktorom sa viezol nádherný párik po návrate z Európy, a na turbanoch im veselo poskakovali červené strapce. Davy na uliciach koč pozdravovali, v centre mesta ich chcelo privítať toľko ľudí, že sprievod sa musel viac ráz zastaviť. Radža zaviedol tento rituál pri každom návrate z ciest: sprievod obišiel všetky hlavné sikhké, hinduistické a moslimské chrámy, aby vzdal vďaku bohom za šťastný návrat...

„Ak nakoniec z toho, čo som napísal, vznikol román, nebolo to preto, že by som si chcel vymýšľať, práve naopak, chcel som zachytiť atmosféru doby, vône a farby Indie, extravagantné správanie posledných maharadžov a neodolateľnú osobnosť ženy, ako bola Anita Delgadová, ktorá zostala verná svojim citom, až kým sa jej nepodarilo vydobyť si osobnú slobodu.“