Modrý zápisník

O titule

Na napísanie príbehu o Batuk inšpirovala Jamesa Levina mladá prostitútka. Videl ju stáť pred jej brlohom na Falklandskej ulici v Bombaji, ako si niečo zapisovala do zošita. Keď sa jej Iftikhár spýtal, prečo píše, odpovedala: „Chcem vidieť svoje myšlienky na papieri, pretože inak sú neviditeľné.“
Príbeh pätnásťročného dievčaťa z malej dedinky v Indii, ktorú otec predá do sexuálneho otroctva, je vyrozprávaný dojímavo, ale i s láskavým humorom. Batuk prežíva hrôzy každodenného života na Vykričanej ulici v Bombaji. Vymýšľa si fantastické príbehy, podarí sa jej svoje myšlienky položiť na papier, a tak sa odpútava od krutej reality. Rozprávanie, prekvapivo plné nádeje, nevyznieva iba tragicky, je v ňom aj humor a úsmevný prístup k životu. Ukazuje nám, ako ľudia aj v tých najťažších životných situáciách používajú fantáziu na to, aby dali svojmu životu zmysel. Rozprávačkou je pätnásťročná indická prostitútka, autorom štyridsaťpäťročný britský lekár, ktorý nikdy predtým knihu nenapísal. V istých bodoch sa ich životy prelínajú.

Tento príbeh jednoducho musel byť vyrozprávaný. Spôsob rozprávania je nádherný a príbeh tak krásne podaný, že keď čitatelia knižku prečítajú, nikdy nezabudnú na malé dievčatko Batuk.

Ukážka

Bol som už na odchode, keď som zrazu zbadal pätnásťročné dievča opierajúce sa o modré oceľové dvere. Oblečené mala ružové sárí s dúhovým lemovaním a niečo si zapisovala do modrého zošita. Pohľad na prostitútku, ktorá vie písať, ma šokoval. Toto dievča sa stalo mojou inšpiráciou pre knihu Modrý zápisník. Moja kniha je fikcia založená na pozorovaniach detí žijúcich na ulici. Vždy, keď ma prikvačí stres moderného človeka žijúceho luxusným životom, spomeniem si na Batuk a zatúžim po kvapôčke z jej sily na boj so životom.