Malomestské rozprávky

O titule

Prvá Jesenského prozaická knižka Malomestské rozprávky (1913) obsahovala pôvodne desať próz: anekdotický príbeh Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, grotesku z malomestského prostredia Výbomík, poviedku propagujúcu „osvietený" spôsob života Slnečný kúpeľ, komickú štúdiu o nepochopenom altruizme Moja domáca pani a iné. Základným prvkom jeho rozprávania býva kontrast, ktorý spúšťa mechanizmus odhaľujúci tragikomické životné fiasko hrdinov. V prózach obsiahnutých v zbierke Novely (1913) cítime prvoplánovosť, no zároveň v nich pozorujeme provokatívnosť priameho rozprávača. K najbrilantnejším Jesenského novelám patria Pani Rafíková, Maškarný bál a Kokeťka, zachytávajúce sugestívne ovzdušie balov, ich atmosféru, doznievajúcu v deziluzívnom tóne. Dobovú patinu, vtedajšie cítenie módnosti, malomeštiactvo, vplyvy cudzích kultúr, typické pre slovenské mestečko, najviac vnímame cez Jesenského pestrý, šťavnatý slovník. Vo svojich príbehoch sa nám predstavuje ako majster krátkeho žánru - jeho prózy nám dodnes poskytujú príjemné i zábavné čítanie, odhaľujúce zároveň postavenie slovenského intelektuála, ktorý jasnozrivo vidí našu trpko-smiešnu skutočnosť Prítomný výber obsahuje najznámejšie humoristické a satirické poviedky a novely J. Jesenského. Okrem Malomestských rozprávok je doň zahrnutý aj výber z jeho najlepších noviel. Textová podoba vychádza z vydania v edícii Zlatý fond Slovenskej literatúry (Tatran, Bratislava 1977).

Ukážka

Ale nie preto žijeme v malom meste, aby sme sa nikdy nezasmiali a len svoje nervy kurovali. Zahrajú nám aj tu veselé frašky, keď aj nie chýrni umelci, ale teraz ten a druhý raz ten. Niekedy aj samo predstavenstvo obce... Matej Jakub, polremeselnik a polgazda, kosil v jedno popoludnie ďatelinu na svojej rate neďaleko úpustu. Slnce pražilo, ako by sa nebol zahrial? Zohrial sa veru do červená a do potu. Pritom ho veľmi pálili nohy v čižmách. U nás sa síce takí ľudia, ako bol Jakub, od krstu do smrti nekúpu, vyjmúc tých pár detských, kúpeľov, ale čudná vec, Jakubovi sa odrazu zachcelo aspoň nohy si omočiť. Hodil kosu a už sa spúšťal z vŕšku k úpustu, keď sa odrazu zastavil Traja celkom nahí ľudia s fúzmi a bradami, v krátkych farbistých nohavičkách, krútili hlavami raz napravo, raz naľavo.