November

O titule

Ústav pamäti národa vydal pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie publikáciu, ktorá prostredníctvom bohatého obrazového materiálu a denných situačných správ ŠtB dokumentuje prelomové udalosti konca roku 1989. Koncepcia publikácie vychádza z komparácie pohľadov na udalosti objektívom amatérskych, ale aj profesionálnych, fotografov s pohľadom príslušníkov Štátnej bezpečnosti.

Zo zachovaných hlásení vyplýva, že ŠtB aj po zásahu na Národnej triede v Prahe pracovala v nezmenených intenciách. Vládnuca garnitúra vnímala študentskú demonštráciu ako ďalšiu rebéliu a následné udalosti sa usilovala mať pod kontrolou. Dôkazom toho bolo vyhlásenie celoštátnych akcií, ktoré boli dlhodobo pripravované pre prípad vzniku mimoriadnych štátnobezpečnostných situácií. Zamerané boli napr. na ovládnutie elektronických médií (akcia Vlna) alebo na ochranu ekonomických objektov a robotníkov pred organizátormi protištátnych a nepriateľských prejavov, hromadných protisocialistických vystúpení (akcia Kruh). Podobné akcie však stroskotali na nezvládnutí generálneho štrajku 27. novembra 1989. Nepriateľských osôb a organizátorov hromadných vystúpení už bolo jednoducho priveľa. Situácia sa začala meniť – bolo jasné, že ľudia už nebudú akceptovať zmenu tvárí, že nebudú stačiť kozmetické úpravy na najvyšších miestach. Potvrdila to aj reakcia verejnosti na vyhlásenie novej vlády. Požiadavky ako pluralita politického života, sloboda slova, cestovania a slobodné voľby neboli predstavitelia KSČ schopní splniť. Na to bola potrebná zmena celého systému, nielen výmena kádrov v ÚV KSČ a vo vláde... Denné situačné správy ŠtB začali po generálnom štrajku rednúť. V decembri sa už dotýkajú len niektorých udalostí a voči predstaviteľom opozície sú omnoho opatrnejšie. Úbytok počtu denných situačných správ súvisí aj s pozastavením operatívnej činnosti odborov boja proti vnútornému nepriateľovi, ktoré 11. decembra 1989 nariadil šéf Štátnej bezpečnosti genmjr. Alojz Lorenc. Následne sa mení aj rétorika prípisov predstaviteľov ŠtB adresovaných podriadeným útvarom. Dovtedy používané pojmy vo vzťahu k opozičným aktivitám ako „radikalizácia“, „protisocialistické požiadavky“ alebo „odhaľovanie štruktúr opozície“ sa nahrádzajú výzvami na ochranu „ústavných práv a slobôd občanov“, ochranu „zhromažďovacích, národnostných a náboženských práv“ a podobne.

Podstatnú časť publikácie tvoria fotografie. Z prvých revolučných dní je ich málo, čo je pochopiteľné, veď strach z fotografovania na verejnosti sa odbúraval iba pomaly. S rastom eufórie, nadšenia a nádeje na skorú zmenu, rástol aj počet fotografií a videozáznamov. Je medzi nimi aj veľké množstvo doteraz neznámych fotografií od súkromných osôb, ktoré dokumentujú priebeh Nežnej revolúcie v jednotlivých regiónoch Slovenska. Fotografie dopĺňajú plagáty, letáky, výzvy, vyhlásenia, karikatúry a humorné kresby dokresľujúce atmosféru tých dní.