Chiara Luce Badano

O titule

Chiara Luce Badano (1971 – 1990) zomrela na ťažkú rakovinu tri týždne pred svojimi devätnástimi narodeninami. Bola radostným mladým dievčaťom, ktoré žilo ako všetci ostatní rovesníci, a predsa v jej živote bolo čosi veľmi výnimočné: mala úprimný vzťah s Ježišom. S ním prežívala chvíle šťastia, ale i tej najväčšej ťažoby, keď prijímala ťažké ochorenie a uvedomovala si svoj skorý odchod z tohto sveta.

Svojím prístupom k ochoreniu, objatím Ježišovho kríža, sa môže stať povzbudením pre mnohých chorých a so životom nespokojných, preto sa vydavateľ rozhodol priblížiť slovenským čitateľom život i smrť tejto mladej Talianky v krátkom životopise.

Veľké ľudské i duchovné kvality Chiary Luce Badano zhodnotila i Cirkev, ktorá ju len dvadsať rokov po jej smrti 25. septembra 2010 vyhlásila za blahoslavenú.

Ukážka

Mama rozpráva: „Moja dcéra ma prosila, aby som žila tak, ako keby nebola chorá. Kázala mi chodiť ku kaderníkovi, dobre sa obliekať a venčiť Bricioulu. Nezabúdaj na otca! – Hovorila mi, choďte sa poprechádzať a oddýchnite si trochu! – Raz schovala Chiara do knihy, ktorú mi dala na čítanie, malý lístok, na ktorom stálo: ,... dúfam, že si budeš môcť trochu oddýchnuť a nabrať nejakú farbu (za predpokladu, že svieti slnko). Nebuďte smutní; ja som šťastná – napriek všetkému. Prosím, nemyslite príliš veľa na mňa (ale trochu áno), myslite aj na vás dvoch.´“

Na maminu otázku: „Čo budem robiť, keď tu ty už nebudeš?“ Chiara odpovedala: „Mama, spoľahni sa na Boha, potom si urobila všetko.“ „Keď ma budeš hľadať, pozri sa na nebo: Nájdeš ma na nejakej malej hviezde...“ A: „Nerob si žiadne starosti, keď tu už nebudem. Keď nasleduješ Boha, nájdeš silu ísť ďalej.“

Svojmu otcovi, ktorý sa musel veľmi snažiť, aby prijal chorobu svojej dcéry, raz povedala: „Otec, snaž sa žiť prítomnú chvíľu..., každú chvíľu v spojení s Ježišom. Boh so svojou milosťou ti pomôže. Minulosť je preč a budúcnosť je neistá. Sústreď sa celkom na súčasnosť v ustavičnom spojení s Ježišom.“