Axolotl Roadkill

O titule

Šestnásťročná Mifti z Berlína je inteligentná, citlivá, ale duševne narušená. Matka schizofrenička ju psychicky aj fyzicky týrala, otec, ľavicový intelektuál, dcéru zanedbáva. Mifti nechodí do školy, berie drogy, spí s každým, kto je poruke, a najradšej trávi čas posedávaním v bare.

Román je fiktívnym denníkom, jeho dej oživujú maily, intímne esemesky, výňatky z blogov i útržky rozhovorov. Z textu sa čitateľ veľa dozvie aj o berlínskej undergroundovej scéne, ktorú autorka cez svoju hrdinku komentuje a paroduje. Zručné a účelné narábanie s citátmi renomovaných autorov i filozofov a románová hra s literárnymi, spoločenskými a politickými kontextmi sa zaslúžili o to, že vzniklo pozoruhodné, kontroverzné dielo.

"Možno je to zvláštne, ale presne viem, čo chcem: nechcem byť nikdy dospelá. O niekoľko rokov už nebudem mať ani dosť síl vážne sa zaoberať tým, akú farbu bude mať môj prvý samostatne kúpený poťah na gauč. Budem smutná pri spätnom pohľade na svoj vývojový proces silne poznačený nadpriemerne kontraproduktívnymi pádmi a budem sa hanbiť za všetko, čo teraz hádžem do počítača, a myslím si pritom, že z hovna upletiem bič, či ako sa to vraví."

Ukážka

Hudbu počúvam priveľmi nahlas, priveľa tancujem, všetko preháňam, aby som si sama seba nemusela všímať. Čakám. Čakám, že zaspím, že sa zbláznim, že znova vstanem a pôjdem do kuchyne, aby som sa tam na parapete premenila na ropuchu kolumbijskú. Dobre, na každú otázku mierenú na mňa budem odpovedať: „Všetko je v poriadku, snažím sa len na základe všetkých tých myšlienok, fantázií a činov smerujúcich k mojej vlastnej smrti vydedukovať, ako dlho to ešte potrvá, kým konečne vykrvácam.“
Potom niekedy zazvoním Simonovi, čo býva v Neuköllne, pretože je vždy stoned a vlastní siamskú mačku za dvetisíc eur a asi dvadsať akvárií s podrbanými zvieratkami z rodu obojživelníkov, ktoré sú na predaj. Obzerám si nejakého mexického mloka, ktorý je aktívny hlavne v noci a je ružovej farby, teda aspoň ružovkastej. Má smiešne chápadielká, modré gombíkové oči a veľmi priateľský, ústretový úsmev. Šialené.
„To je mláďa axolotla,“ hovorí Simon.
„Axolotla?“
„Mláďa axolotla. Má ten najpriateľskejší úsmev na celej planéte, zober si ho. Vyzerá ako postavička z komiksu, nie je náročný na chov a celý život ostáva v larvovom štádiu, to znamená, že nikdy nedospeje. Fasa, nie?“
„Dokáže sa točiť v kruhu?“
„Čo?“
Kúpim si od neho toho debilného axolotla a dlho s ním chodím po okolí v priesvitnej igelitovej taške naplnenej vodou.